Druhy kávovníka

Odporúčame www.caj-kava-cokolada.sk

Plantážna káva pochádza vždy z konkrétnej krajiny, z konkrétnej plantáže. Nepredáva sa ako ťažko identifikovateľná zmes, jej pôvod je vždy uvedený. Stavia sa na chuť a znalosť zákazníka, ktorý sám posúdi jej kvalitu a vyberie si tú, ktorú jeho chuťové bunky najlepšie vyhodnotia.

V supermarketoch vo väčšine prípadov kúpite kávu, ktorá je ponúkaná ako zmes a jej pôvod (geografické umiestnenie plantáže) nie je známe. Cieľom je predaj pre masovú spotrebu, kde cena býva rozhodujúcim kritériom, niekedy však bohužiaľ, na úkor akosti

Plantážna káva je určená pre znalcov alebo tých, ktorí volia nadštandartnú kvalitu. Na praženie sa vyberajú zrnká len z tých plantáží, kde sa pestuje druh arabika. Káva z určitej, aj keď aj menej frekventovanej plantáže sa samozrejme nepredáva v takých množstvách ako káva určená pre rozhodujúcich hráčov na trhu. Dopravné náklady sú týmto tiež vyššie. Z týchto dôvodov je logické, že jej cena o čosi prevyšuje priemerný stav. Na druhej strane môžeme ochutnať starostlivo vybraný druh z danej exotickej krajiny a osviežiť si tak beh inak stereotypného dňa

Delenie kávy podľa kvality

kvet kávyNa svete poznáme zhruba 60 druhov kávovníka. Pre prípravu kávy sa však používajú kávové bôby temer výhradne z dvoch z nich – Coffea arabica (Arabica) a Coffea canephora (Robusta).

Čím je nadmorská výška vyššia, tým je káva aromatickejšia. Káva kvality arabika je jemná, voňavá a mierne kyslá. Robusta je silnejšia a horkejšia.

Z celosvetového zberu patrí arabike cca 70%, 25% Robuste a zvyšok (5%) na ďalšie, menej známe druhy kávovníka.

Hlavné oblasti pestovania kávy sa koncentrujú do týchto troch regiónov:

Južná Amerika a Stredná Amerika (predovšetkým Brazília, Kolumbia, Kostarika a Guatemala)

Východná Afrika (predovšetkým Etiopia, Kenya, Tanzánia)

Pacifická oblasť (Jáva, Sumatra, Nová Guinea, Australia)

kávaZber kávových plodov sa robí metódou picking (ručný zber prebieha niekoľkokrát podľa toho, ako jednotlivé plody dozrievajú alebo metódou striping (zber prebehne naraz v okamihu kedy je väčšina plodov zrelá).

Dužina a pergamen musia byť z plodu odstránené. K tomu sa používajú dva procesy – vlhký a suchý.

Vlhký proces je najlepší a používa sa pre lahodnejšiu Arabiku. Šesť hodín po zbere prechádzajú plody procesom fermentácie a premývania.. Suchý proces je hrubší a produkuje kávu nižšej kvality. Plody sú sušené na slnku pred strojovým odobratím dužiny.

Najťažším stupňom spracovania je praženie. Zahriatím na 200-300°C stratia kávové zrná až 20% hmotnosti vyparením vody. Ich objem sa naopak zväčší o zhruba 60%. Farba sa mení zo zelenej na gaštanovo hnedú. Umenie praženia spočíva v dávkovaní tepla a dĺžke tohoto procesu. Pražením je proces spracovania kávových zŕn u konca.